Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


SAP 11-01 Edson Arantes dos Nascimento - PELÉ

23. 4. 2010

LEGENDY FUTBALU

PELÉ, ZÁZRAČNÉ DIEŤA A FUTBALOVÝ KRÁĽ

23. októbra 1940 sa v brazílskom mestečku Tres Coracoes narodil človek, ktorý významným spôsobom ovplyvnil dejiny futbalu, športu i históriu ľudstva. Edson Arantes do Nascimento - zvaný PELÉ.

Z chudobnej rodiny vzišiel chlapec, ktorý časom prevyšoval všetkých. V kresťanskej Brazílii sa traduje názor, že Boh je spravodlivý a každému nadelí talent. Je len na človeku, aby talent v sebe objavil a rozvinul ho. Mladému Dicovi sa to podarilo natoľko, že jeho novšia prezývka – Pelé, je synonymom futbalovej krásy, úspechu a hernej dokonalosti.

Pelého otec, Dondinho bol futbalista, ktorému sa v provinčnej súťaži podaril rekord. Na tom, že strelil päť gólov v jednom zápase, by ešte nebolo nič zvláštne. No Dondinho ich všetky strelil hlavou. Pelého matka si neželala, aby bol malý Edson Arantes futbalistom. Myslela si, že po vzoru jej manžela bude chlapec zarábať malé peniaze, za ktoré sotva rodinu uživí. Napokon ale Dondinho svojho syna učil futbalovému remeslu.

Pelé mal od malička prezývku Dico a chcel, aby to tak aj ostalo. Avšak chlapci z ulice, kde Pelé behal za loptou mu dali prezývku Pelé. On nesúhlasil. Hovoril, že je veľmi hanlivá. Napokon si zvykol a meno Pelé sa vo futbale stalo pojmom priam svätým.

Pelé začal hrávať futbal za maličký klub Bauru Athlétic Juniors. Neunikol pozornosti Valdemara de Brita z klubu FC Santos. Ako šestnásťročný sa stal najlepším hráčom Sao Paula. Pred MS 1958 vo Švédsku vyhlasovali v rozhlase mená hráčov, ktorí sa dostali do širšej nominácie Brazílie. Pelé to počul z rádia a takmer omdlel. Neveril, že by sa mu v sedemnástich rokoch mohlo podariť dostať sa do seniorskej reprezentácie pre taký dôležitý turnaj ako MS vo futbale. A predsa. Tréner Paulo Machado de Carvalho ho povolal do týmu. Joao Carvalhes, psychológ brazílskeho tímu nedoporučil štart Pelého a Garinchu na MS 1958. „Garrincha je naivný, nemôže hrať. Pelé je ešte dieťa bez bojovného ducha,“ povedal. A napokon títo dvaja nemali hrať. Lenže tréner po naliehaní starších hráčov Pelého s Garinchom do zostavy zaradil a neľutoval. Garincha prihrával Vavaovi na dva góly proti ZSSR (2:0) a Pelé strelil tri góly v semifinále Francúzsku a dva vo finále Švédom (5:2). Ako sedemnásťročný a najmladší seniorský majster sveta v histórii.

"Keď rozhodca skončil finálové stretnutie, myslel som si, že omdliem. Podlomili sa mi kolená, roztiahol som ruky, aby som bez opory nespadol. Napodiv som neležal, lež letel vzduchom na ramenách spoluhráčov. Držal som sa hore ako kliešť a plakal," spomína v knihe Pelé, môj život a najkrajšia hra, spisovateľ Robert L. Fish, hráčove dojmy po finále MS "58. Garincha ho pri tom nabádal, nech si poplače, že sa mu uľaví, spomína Pelé ďalej. Pelé i Garincha nastupovali ako náhradníci…

Ako mladý majster sveta hrával za FC Santos, ktorý bol dovtedy priemerným klubom v Brazílii. Pelému a jeho spoluhráčom sa podarilo z neho spraviť jeden z najlepších klubov sveta. O štyri roky neskôr hral Pelé, vtedy už mladá hviezda na MS 1962 v Čile. Krásny šampionát aj pre českoslovensý futbal. Vo finále hrala Brazília a Československo. Mal iba 21 rokov. V prvom zápase Brazílie na turnaji, Kanárikovia vyhrali s Mexikom 2:0. Pelé strelil nádherný gól. Zobral si loptu, obišiel štyroch hráčov súpera, okabátil brankára a skóroval. Potom sa obnovili jeho problémy so slabinami a pre zranenie turnaj nedohral. Vo finále jeho tým vyhral nad ČSSR 3:1. Pelé bol po druhý krát svetový šampión. Ťažké roky však mali len prísť. V roku 1966 sa Brazílčania pripravovali na druhú obhajobu titulu svetových šampiónov. Pred MS v Anglicku prijala FIFA reglement, ktorý dovoľoval rozhodcom počas turnaja pískať benevolentne voči európskemu fyzickému futbalu, na úkor technicky ľúbivej hry Juhoameričanov. To sa Brazílčanom vypomstilo. Predovšetkým Portugalčania a Maďari sa na kanárikov perfektne pripravili. Brazília s týmito súpermi prehrala. Po dvanástich rokoch zaznamenala prehru na MS vo futbale a pocítila, ako chutí vedomie predčasného konca na finálovom turnaji. Po anglickom triumfe a brazílskej blamáži začal Pelé vyhlasovať, že na ďalšom vrcholnom turnaji už štartovať nebude. Bál sa zranenia a ďalšieho neúspechu. Zmenil však názor a do Mexika na MS 1970 pricestoval a bol najväčšou hviezdou a najobletovanejším hráčom. Vtedy už sa mu bezprostredne a priamo hovorilo – nekorunovaný kráľ futbalu. Vo finále hrali s Kanárikmi Taliani. Obranca azúrovej skvadry Tarcisio Burgnich mal za úlohu osobne brániť kráľa futbalu. Po zápase taliansky obranca povedal: „Pred začiatkom zápasu som si hovoril, že to nebude žiadny problém. Vravel som si, že Pelé je predsa futbalista z mäsa a kostí. Vtedy som ešte nevedel, že sa mýlim…“ Tretím ziskom titulu Brazílii ostala v trvalom vlastníctve trofej pre majstra sveta, trofej Julesa Rimeta Zlatú Niké.

Ešte pred MS v Mexiku sa stal Pelé nesmrteľný tým, že strelil ako hráč v seniorskej kariére 1000 gólov. Dovedna túto hranicu ďaleko prevýšil s počtom 1283 gólov. V roku 1974 prestúpil z FC Santos do newyorského tímu NY Cosmos. Tamojší ľudia presvedčili Pelého tým, že mu hovorili: „Pokojne môžes prestúpiť do Španielska či Talianksa. Získaš tam však iba titul. Ale ak prestúpiš do Ameriky, získaš si celú krajinu.“ Svoju futbalovú kariéru zakončil kráľ v roku 1977, keď získal s týmom Cosmos ligový titul.

Pelé sa v súčastnosti venuje popularizácii futbalu a športu na mnohých postoch. Spolupracuje s nadnárodnými spoločnosťami a jeho meno je pre každý biznis tou najvýraznejšou obchodnou značkou.

Poznámka: Môj pohľad

„Keď som so starým otcom sledoval MS 1994 v USA, ako malý športový nadšenec som sa neustále na niečo vypytoval. Vtedy už som čítal „dobrodružnú literatúru,“ knihy, ako Anglicko 66, či Mexiko 70. So starým otcom som sledoval, ako Maradona nenastúpil na zápas pre podozrenie z dopingu, takže góly musel strieľať Batistuta. Videl som, ako Bebeto s Romáriom „kolíšu,“ aby privítali na svet Bebeta juniora. Sledoval som, ako Roberto Baggio plače, že nepremenil pokutový kop vo finále proti Brazílii. A vtedy som sa starého otca spýtal: „Starký, kto bol najlepší futbalista na svete?“ On sa zasmial. „No predsa Pelé,“ znela odpoveď.

Vyrástol som z detských liet a zistil, že starý otec sa nemýlil. Vždy som sa s kamarátmi hádal, že Pelého nikto nikdy neprekoná. Bolo veľa skvelých hráčov, Beckenbauer, Maradona, Cruyff, Rossi, Garincha a mnohí ďalší. Lenže kráľ je stále iba jeden.

Na nadchádzajúcich MS v Nemecku bude všetkých ľudí zaujímať, či bude Ronaldinho ukazovať umenie, ktoré by ho vynieslo až pred bránu dvorany futbalovej slávy. Veľa ľudí sa pýta, či bude práve on futbalistom 21. storočia?

Odpoveď nepoznáme. Avšak dovtedy, kým začneme hovoriť, že kráľ je mŕtvy, nech žije kráľ, ostáva pravdou iba jediné.

Edson Arantes do Nascimento – ktorého volajú Pelé je svojím prínosom pre svetový futbal stále živým kráľom, ktorého nikdy nekorunovali. Obradom slávy mu bola pocta trikrát dvíhať nad hlavu pohár pre majstra sveta. Viedol tím, v ktorom mal okolo seba hráčov, z ktorých sa všetci stali legendami svetového futbalu. Motivoval Brazíliu. Vzišiel z chudobných pomerov. „Bol najlepší. Je kráľ.“

 
Reklama